Levoča – srdce Spiša
Malebné historické mesto so zachovaným mestským jadrom a opevnením, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Takmer celý obvod starého mesta je obohnaný hradbami, ktorých súčasťou sú aj bašty a niekoľko dobre zachovaných brán.
Centrálne námestie je jedným z najväčších stredovekých námestí na Slovensku. Hlavné dominanty námestia sú renesančná radnica, zvonica a kostol Svätého Jakuba s jedinečnou zbierkou gotických krídlových obrazov. Hlavný oltár je najvyšší gotický oltár na svete. Jeho výška je 18,62 metra. Bol vytvorený v dielni Majstra Pavla z Levoče.
Starobylé mesto Levoča leží na južných svahoch Levočských vrchov, uprostred regiónu Spiš. Mesto vzniklo z niekoľkých starších osídlení, ktoré tu boli už v 12. storočí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249.
V roku 1271 sa mesto spomína ako centrum Provincie Spišských Sasov a má už štatút slobodného kráľovského mesta. Okrem práva na samosprávu to zahŕňalo právnu moc, právo dolovať rudy, rúbať stromy, praktizovať remeslá a právo obchodovať. Preto sa Levoča stala rýchlo ekonomickým a obchodným centrom oblasti. To podnietilo aj veľký kultúrny a architektonický rast mesta.
Levoča sa stala aj miestom stretnutí vodcov európskych krajín. V roku 1474 mesto navštívil kráľ Matej Korvín a v roku 1497 štyria bratia Jagelovci. Jeden z nich bol poľský a druhý uhorský kráľ. V súlade s touto tradíciou sa tu konal v roku 1998 piaty summit prezidentov 11-tich stredoeurópskych krajín.
Spišský hrad
Najväčší hrad v Strednej Európe. Pamiatka Unesco spolu so sídlom Spišského biskupa – Spišskou Kapitulou a románskym kostolom v Žehre. Spišský hrad je národná kultúrna pamiatka. Je nielen dokladom vývoja hradnej architektúry na Slovensku od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradov strednej Európy. Spišský hrad je unikátny príklad stredovekého kráľovského hradu. Nachádza sa na vápencovom skalnom brale. Skalné hroty bez vegetácie predstavujú ojedinelý príklad zachovaného podložia, ktoré ovplyvnilo aj vzhľad hradu. V noci je hrad nádherne osvetlený a dominuje celému okoliu.
Kostol v Žehre
Kostol Ducha Svätého je neskororománska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia nachádzajúca sa v obci Žehra pod Spišským hradom.
Najvzácnejšie pamiatky v kostole predstavujú nástenné maľby, tvoriace ucelený ikonografický cyklus. Je nimi pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i celá severná stena. Najstaršie maľby vznikli na konci 13. storočia, prípadne v 14. storočí. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Sú tu umiestnené medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov sv. Štefana a Ladislava. Stredná, hlavná časť stien, obsahuje pašijový cyklus šiestich obrazov. Kostol Sv. Ducha bol pre svoj historický a umelecký prínos zapísaný v roku 1985 do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Jeho vklad do celosvetových kultúrnych dejín potvrdilo v roku 1993 i zapísanie do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a Spišská kapitula.
Spišský Štvrtok – Kaplnka Zápoľských
V obci Spišský štvrtok je kostol svätého Ladislava, ktorý bol postavený ešte pred nájazdmi Mongolov v polovici 13: storočia. Po čase už nevyhovoval a tak v roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokoch 1693 – 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická. Súčasťou kostola je najkrajšia gotická kaplnka na Slovensku, pribudovaná k južnej strane lode.V roku 1668 sem gróf Zápoľský priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Kostol v Spišskom Štvrtku patrí do Gotickej cesty, reťaze jedinečných gotických kostolov regiónov Spiša a Gemera.
Spišská Sobota
Pamiatková rezervácia bývalého kráľovského mesta, v súčasnosti časť mesta Poprad. Na zrekonštruovanom stredovekom námestí s meštianskymi domami sa nachádza aj gotický kostol Svätého Juraja. Drevený gotický oltár v tomto kostole pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Spišská Sobota bola pre svoj neporušený, stredoveký urbanistický charakter v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Najstaršia písomná zmienka turistického skvostu Spiša sa nachádza v rovnakej listine, ako má Poprad, z roku 1256. Mestečko vzniklo na území slovanskej trhovej osady a na križovatke obchodných ciest. V 13. storočí ho osídlilo nemecké obyvateľstvo. Hospodársky rozkvet zaznamenala ako obchodné a remeselné centrum najmä v 17. storočí. Najväčší rozvoj zaznamenala v 18. storočí, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov. V rokoch 1412 – 1772 spolu s ostatnými súčasnými mestskými časťami patrila medzi 13 zálohovaných spišských miest Poľsku.
Kežmarok
Stredisko Spišských Nemcov. Dlhodobý obchodný konkurent Levoče. Mestská pamiatková rezervácia. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269 a v roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463).
Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila. Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny. Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. Prvý známy výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565.
Bardejov
Mestu Bardejov UNESCO udelilo zlatú medailu za zachovanosť pamiatok. K najkrajším patria: chrám sv. Egídia a renesančná radnica. Okolo mesta sa rozprestierajú mestské hradby s baštami. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. Už od týchto rokov bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. V roku 1376 ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto s veľkými privilégiami
Stará Ľubovňa
Na severnom Spiši sa nad údolím rieky Poprad týči hrad Ľubovňa s bohatou históriou i zaujímavou architektúrou. Medzi hradmi na Slovensku mu prináleží unikátne miesto. I keď pôvodne slúžil ako strážca severnej hranice Uhorska, počas 360 rokov bol sídlom správcov zálohovaného územia časti Spiša Poľsku. Najväčšmi sa preslávil početnými kráľovskými návštevami a šesť rokov tu boli uschované i poľské korunovačné klenoty. Výraznými prestavbami v 16. a 17.storočí sa zmenil na veľkú renesančnú pevnosť. Prekrásna aleja v podhradí a blízky skanzen s hodnotným dreveným kostolom iba dotvárajú osobitnú atmosféru hradu Ľubovňa.
Košice
80 km na juhovýchod od Levoče sa nachádza metropola Východného Slovenska – Košice. Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1230. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe zaznamenali Košice rýchly vzostup. Udeľovanie privilégií napomáhalo rozkvetu remeselnej výroby, obchodu a zvyšovalo význam i rozvoj mesta.
Z roku 1307 sa zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestsky erb. Od začiatku 15. storočia stali na cele Pentapolitany – zväzku piatich východoslovenských miest. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budíne zachovali postavenie druhého mesta Uhorska. Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita, ktorá po zmene na kráľovskú a neskôr na právnickú akadémiu trvala do roku 1921.
Zámok Betliar a hrad Krásna hôrka
Približne 60 km na juh od Levoče sa nachádza jeden z najlepšie zachovaných kaštieľov na Slovensku s pôvodným interiérovým zariadením – Betliar. V jeho blízkosti sa vypína na kopci hrad Krásna hôrka. Múzeum Betliar sa špecializuje na múzejnú dokumentáciu života šľachty. Sídli v niekdajšom poľovníckom kaštieli rodiny Andrássyovcov (národná kultúrna pamiatka), ktorý je situovaný v rozsiahlom romantickom parku v Betliari.
Prvú stavbu datujeme do obdobia prvej polovice 15. storočia. Od 18. storočia vznikal v okolí kaštieľa prírodný park vhodne zapadajúci do scenérie okolitej prírody. Dnes tvorí 80-hektárový celok s mnohými vodnými i stavebnými atrakciami. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku.